Biomasa je vo svete i na Slovensku považovaná za najväčší potenciál obnoviteľnej energie. Tvoria ju materiály rastlinného a živočíšneho pôvodu vhodné na energetické využitie. Podľa zdroja vzniku existuje:

• lesná biomasa - palivové drevo, konáre, pne, korene, kôra, piliny
• poľnohospodárska biomasa - obilná a repková slama, konope, živočíšne exkrementy, odpady
• odpady z drevospracujúceho priemyslu - odrezky, stružliny, piliny
• tuhý komunálny odpad - drevná hmota v TKO je cca 1%, čo tvorí približne 1kg/obyvateľa/rok

Najrozšírenejšia biomasa je drevo. Zvyšky z rastlín ako slama alebo zvieracie exkrementy sa používajú menej. Pre energetické účely sa zámerne pestujú rýchlorastúce dreviny (vŕba, topoľ) a rastliny (konope). Výroba elektriny je tu obdobná ako v tepelných elektrárňach pri spaľovaní fosílnych palív (uhlie, plyn), ale so značne nižšími hodnotami emisií C02. Biomasa sa považuje z hľadiska emisií CO2 za neutrálne palivo, nakoľko pri jej spaľovaní sa uvoľní iba toľko CO2 , koľko rastlina počas svojho rastu prijala. Energia biomasy má svoj pôvod v slnečnom žiarení a fotosyntéze.

Už v dávnej histórii sa drevnou biomasou vykurovalo. Okrem klasickej výroby tepla priamym spaľovaním sa v súčasnosti energia z biomasy využíva aj na výrobu elektriny, ako aj na pohon motorových vozidiel takzvanými biopalivami.

Podľa druhu použitého biopaliva a zariadenia na premenu bioenergie na energiu elektrickú, existuje viac základných koncepcií výroby elektriny. Sú to najmä:

• parný kotol (roštový, fluidný, atď.) na pevné, resp. plynné biopalivo s parnou turbínou a elektrickým generátorom (flash prezentácia). Elektrickú energiu získame z biomasy jej spaľovaním a výrobou pary, ktorá poháňa parnú turbínu. Podobne, ako je to v klasických tepelných elektrárňach.
• spaľovacia turbína s elektrickým generátorom na bioplyn zo živočíšnych exkrementov, resp. na drevný plyn - splyňované drevo. Je to novšia metóda, kde nastáva spaľovanie biomasy bez prístupu vzduchu, teda splyňovanie alebo výroba bioplynu. Vyrobený bioplyn je využitý v spaľovacej plynovej turbíne, ktorá poháňa elektrický generátor.
• piestový plynový motor s generátorom poháňaný bioplynom, alebo drevným plynom. Vyrobený bioplyn alebo drevoplyn je využitý v plynovom motore, ktorý poháňa elektrický generátor.
• piestový motor s generátorom poháňaný bionaftou, alebo etanolom
• elektrochemický palivový článok napájaný bioplynom, resp. kvapalným biopalivom

Pre dosiahnutie maximálneho využitia energie v palive, sa všetky horeuvedené zdroje realizujú prevažne ako kombinovaná výroba elektriny a tepla. Označujú sa skratkou KVET alebo aj slovom kogenerácia.

Jeden z energetických zdrojov využívajúcich biomasu na Slovensku buduje naša spoločnosť v Hnúšti. Vyrábame elektrickú a tepelnú energiu na princípe spaľovania drevného plynu v piestovom motore s generátorom. Drevný plyn získavame termochemickým splyňovaním biomasy (drevnej štiepky) v splyňovacom reaktore. Elektráreň bude v prevádzke od začiatku roku 2015 a bude dodávať 1 MW elektriny a zároveň bude vyrábať podobné množstvo tepla, ktorým bude zásobovať byty, ako aj ostatné priemyselné objekty v meste.

Ide o čistý popol z dreva, bez chemických, alebo nebezpečných prímesí, ktorý je environmentálne nezávadný. Popol obsahuje vyše 95 % uhlíka, čiže sa jedná o prachové drevné uhlie kapacity vyše 150 t/rok. Bude predávané buď ako prímes do energetických komodít, alebo samostatným spracovaním je takisto možné vyrábať brikety z dreveného uhlia.

Zvýšenie dopravného zaťaženia kamiónmi, ktoré budú dovážať odpadovú drevnú hmotu do elektrárne na biomasu v Hnúšti, je oproti súčasnému stavu minimálne. Predpoklad je projektovaný na úrovni 500 kamiónov za rok.

Biomasa je neutrálnym palivom, pri jej spaľovaní sa uvoľňuje takmer rovnaké množstvo CO2, ako je pri raste biomasy fotosyntézou spotrebované. Spaľovanie biomasy na rozdiel od fosílnych palív nezvyšuje koncentráciu organických uhľovodíkov v atmosfére.

Na Zemi sa zmenšujú zásoby fosílnych palív a čoraz viac sa zdôrazňuje prechod na obnoviteľné zdroje - voda, vietor, slnko, zemské teplo a biomasa. Problémom pri výrobe tepla je aj závislosť na dodávkach zemného plynu z Ruskej federácie, čo sa najvypuklejšie ukázalo na prerušení dodávky plynu na viac ako 14 dní v januári 2009.

Výroba tepla v elektrárni na biomasu prináša energetickú nezávislosť od dodávok zemného plynu, ktorý sa používal na výrobu a zásobovanie teplom aj v Hnúšti. Nahradením klasických fosílnych palív (zemný plyn, uhlie) domácim ekologickým zdrojom - biomasou, resp. inými obnoviteľnými zdrojmi energie dosiahneme okrem zníženia emisii skleníkových plynov aj to, aby peniaze zostávali v regióne a neodtekali za hranice. Pestovanie a príprava biomasy v lokálnych podmienkach zabezpečí taktiež vytvorenie nových trvalých pracovných miest a to aj v oblastiach, ktoré nie sú z dôvodu nedostatočne vybudovanej infraštruktúry atraktívne pre zahraničných investorov.

Podľa druhu použitého biopaliva a zariadenia na premenu bioenergie na energiu elektrickú, existuje viac základných koncepcií výroby elektriny. Sú to najmä:

• zníženie potreby plynu znamená nezávislosť mesta od dodávok plynu, resp. iných primárnych energetických zdrojov a bezproblémové zásobovanie teplom aj v čase "plynovej krízy"
• využitie odpadovej drevnej hmoty, či už z výroby, alebo z čistenia lesov, z mestskej zelene, zabezpečenie odbytu drevného odpadu pre drevospracujúci a lesnícky priemysel v okolí počas celého roka
• nový zdroj elektrickej energie zabezpečí vylepšenie pomerov elektrickej siete v meste, zníženie možných výpadkov napájania, zvýši potenciál pre rozvoj podnikateľských subjektov v meste
• zvýšenie zamestnanosti vytvorením 25 pracovných miest v prevádzke elektrárne a súbežných výrob
• nepriame - sekundárne zvýšenie zamestnanosti pri čistení lesov po ťažbe, príprave paliva a logistike (cca 30 ľudí na každých 10 000 t drevnej hmoty)